Náhoda ma dnes priviedla k dátumu publikacie môjho posledného príspevku, čo bolo vyše roka preč. Rozhodla som sa urobiť update tomuto zabudnutému blogu. Môj blog vznikol v čase, keď som mala ročnú prestávku od štúdia. Ohromne ma to bavilo prispievať vám článkami, fotkami a štipkou súkromia z môjho života a životného štylu. Času som po návrate do školy a práce nemala až toľko, preto som články pridávala len striedmo. Tuším hneď prvý článok som venovala móde. Nič sa dodnes nezmenilo, móda má miesto v mojom živote aj naďalej. Tento príspevok rovnako tak venujem módnej vsuvke. Poslednou dobou ma skutočne fascinujú dámske nohavicové kostými. Sama som si pár kostýmov zaopatrila a ich nosenie ma aktuálne veľmi baví. Multifunčne sa dajú kombinovať či už na bežné nosenie, na príležitostné udalosti alebo aj na slávnosti, kde ich kombinujem tak, že výsledok pôsobí ozaj luxusne. Celoživotne trpím akousi traumou neforemných kolien, a preto vo väčšine voľby outfitov volím niečo, čo prekryje kolená. Veľkú priazeň si v mojom prípade získali dásmke kostýmy aj z dôvodu, že schovajú nedokonalosti mojej postavy.

     Predstavím vám môj najnovší kúsok, béžový kostým Zara, ktorý sa mi podarilo uchmatnuť na bazáriku u krásnej Janky Mutňanskej. Tento kostým ma zaujal už skôr a viacnásobne. Prvotne som ho videla ako súčasť kolekcie Zara. Druhý umocnenejší dojem na mňa urobil, keď som ho videla priamo na jednej babe v Miláne. Kostým na mojich fotkách je skombinovaný s botaskami, crosbody taškou a celé sa to  nesie v duchu jednej farby. Drobné doplnky a jednoduchý účes dotvorili celý look. Je to pravdaže iba jeden z variantov, ako sa dá tento kostým kombinovať.

Nie je to možno úplný módny skvost, ale u mňa splnil rovno niekoľko parametrov, ktoré pri oblečení preferujem. Tak predovšetkým milujem béžovú farbu oblečenia. Kostým pozostáva zo zvonových nohavíc, ktoré si u mňa našli veľkú obľubu. Sako je dlhšieho strihu a dá sa príjemne kombinovať aj mimo kostýmu s iným oblečením. Aktuálne si veľmi ulietavam na jednofarebných outfitoch. Outfity ladené v tónoch jednej farby sledujem u viacerých modných ikon, predovšetkým u mňa veľmi obľúbenej a štýlovej Dr. A. Palovej.

     V móde preferujem eleganciu, ženskosť, vytvorenie vzhľadu dámy, ale pripustím aj extravagantné prvky. Nepreferujem výstrednosti a vulgárne kombinácie.

Je to v každom prípade otázka vkusu komu sa čo páči.

     Minulý týždeň som strávila pár dní v prekrásnom Miláne. Celé sa to zrealizovalo aj vďaka mojej milovanej mamke, ktorá nám sponzorovala letenky. Ubytovanie a celý program mal na starosti môj dokonalý snúbenec. Práve on bol ten, kto prišiel so samotnou myšlienkou návštevy Milána ako prvý. Naša cesta začala v stredu hodinovým letom z Bratislavy do Milána. Po prílete sme sa mestskou hromadnou dopravou dostali do centra, odkiaľ nás prakticky, nami obľúbený, Uber zobral priamo k našim apartmánom, ktorý sme mali vopred rezervovaný cez Airbnb. Čakalo nás milé  prekvapenie v podobe krásne pripraveného apartmánu. Ideálna bola aj jeho poloha. Metro a potraviny sme mali 3 minúty pešo, teda prepravovali sme sa veľmi jednoducho.
     Dostávam sa k časti, kvôli ktorej sme išli do Milána . Prvý pohľad pri výstupe z metra, bola monumentálna stavba katedrály Duomo. Je to druhá najväčšia katedrála v Taliansku po Bazilike sv. Petra, ktorá sa nachádza v Ríme. Kedže som mala možnosť vidieť obe, Duomo na mňa pôsobilo ako väčší architektonický skvost. Milánsky Dóm pokrýva biely mramor, ktorý zdobí veľké množstvo vežičiek. Turisti túto krásu môžu obdivovať aj zblízka, sprístupnený je aj výstup na strechu, z ktorej máte zároveň  čarovný výhľad na mesto. Vedľa Piazza del Duomo, námestia milánského Dómu, sa nachádza jeden z najstarších obchodných domov na svete, Galléria Vittorio Emanuele II. Aj keď nie ste práve milovníkom nákupov, oplatí sa túto stavbu vidieť a skúsiť sa preniesť do dávnych čias, kedy nakupovanie malo aj charakter spoločenskej udalosti. Nákupný dom tvorený uličkami s luxusnými značkami a vyberanými reštauráciami, vedú ku kupole, ktorá spája Duomo a Tearo alla Scala. Stavba divadla, ma veľmi neohúrila, ale verím, že interiér divadla musí byť dokonalý, aj napriek tomu, že som to nemala šancu naživo vidieť. Jedna zo zastávok, ktorú sme mali naplánovanú, bola návšteva kostola, v ktorom sa nachádza maľba Leonarda da Vinciho, Posledná večera. Maľbu môžu turisti vidieť v goticko-renesančnom kostole a kláštore rádu dominikánov Santa Mária delle Grazie. Lístky na exkurziu si musíte zakúpiť minimálne 2 týždne vopred, ak maľbu chcete vidieť. My sme boli skúsiť šťastie aj priamo na mieste, no bohužiaľ, nemali žiadne lístky nazvyš, preto sa nám maľbu nepodarilo vidieť. Dôležitá požiadavka môjho partnera bola vidieť futbalový štadión. Obrovský štadión San Siro v Miláne, ako veľký futbalový fanúšik, musel za každú cenu vidieť. Sklamanie bolo, že počas nášho pobytu, nebol žiaden zápas na domácej ploche, teda mali sme ho možnosť vidieť iba prázdny.
     Celý tento výlet sme si skvele užili, kedže sme sa nikde neplašili. Veľký pôžitok sme mali z talianskej kuchyne, ktorá je dokonalá. Najväčšia radosť počas dňa bola, keď nastal čas jedla :D. Vyskúšali sme rôzne dobroty z tradičnej talianskej kuchyne v podobe pasty, pizze či rizota. Pri odchode z Milána sa mi chcelo plakať, talianska nátura a celkový život, ktorý vedú by som si vedela predstaviť aj pre seba.
     Miláno, mesto módy, dúfam, že to nebude môj jediný zážitok a raz sa tam ešte vrátim.

     Sabína. Niečo málo vám o nej na úvod prezradím, aby ste mali predstavu, s kým som vyrastala :D. Kto ju pozná vie, že je troška zmetkárka, ktorá by chcela byt v jednej minúte na stovkách miest. Napriek tomu, že je skutočne rozlietaná,  má v tom sama nejaký ten svoj poriadok . Je to veľmi sčítaná a inteligentná žena, ktorá vie, ako sa má v danom okamihu správať. Už ako malé dievčatko bola presným opakom. Nebojácna, statočná, športovo nadaná... skutočný protiklad :D.

     Spoločnou záľubou sa pre nás stala móda a všetko s ňou spojené. Večné hádky ohľadom oblečenia boli na dennom poriadku. No, ktoré sestry si týmto obdobím neprešli, však? Vždy sme spoločne prežívali školské plesy, večierky či akcie, na ktoré bolo potrebné byť upravené. Naša izba sa v týchto okamihoch menila na kozmetický salón. Musím sa priznať, že doposiaľ som  nikdy nebola líčená a upravovaná v salóne, a to mám 24 rokov. Po každé sme spolu experimentovali a svojpomocne sa nejak "nastrojili". Veľká vďaka patrí modernej dobe a YouTube tutoriálom, vďaka ktorým ma sestra naučila rôzne kozmetické vychytávky.

     Momentálne si spoločne ulietaváme na rovnakých outfitoch. Asi rok dozadu, sme si začali kupovať rovnaké oblečenie. Dôvodom bolo, že sme si navzájom obdivovali nové kúsky. Aby sme si nezávideli. Aby sme si nepožičiavali veci. Aby sme sa nekopírovali, tak sme sa rozhodli obliekať rovnako. Vualá a podľahli sme úplne čaru rovnakého oblečenia. Keď čítate tento článok, asi ste to už aj podľa fotiek spozorovali.

     Snom každého rodiča je krásny a úprimný vzťah medzi súrodencami. Moja sestra je moja najlepšia kamarátka. Myslím, že také šťastie nemá každý. Časom a všetkým tým čo nás stretlo, náš vzťah sa vyšplhal na úplne inú úroveň. Moja sestra je pre mňa všetkým. Nie vždy to je medzi nami ideálne, ale to myslím, nie je nikdy nikde. Hlavné je, že sa vieme pochopiť, odpustiť a predovšetkým podporiť, keď to potrebujeme. Pre moju sestru Sabínu by som našla nekonečne veľa superlatív, ktoré by ju vystihovali. Ale stačí povedať, že som vďačná za to, že ju mám.